Tento blog bude dlhý, pretože v ňom toho potrebujeme veľa povedať. Robili sme na spoločnej aktivite, ktorá mnohých z nás celkom pohltila a bola zložená z viacerých zaujímavých častí.

Využili sme vernisáž výstavy Vnútorné krajiny v našom susednom Parteri BSC. Priniesla ju Liga za duševné zdravie a predstavuje tvorbu rôznych autorov, ktorí svoj život žijú s nejakými duševnými ťažkosťami. Chceli sme ich diela viac preskúmať, trochu pochopiť ich vnímanie, ich pohľad na svet. Zároveň sa nám zdalo, že toto by mohol byť dobrý priestor na spoluprácu s klientmi domova sociálnych služieb Margarétka. Už dlhšie sme plánovali, že ich pozveme ku nám do školy.

Tento školský rok sa naša škola presťahovala na novú adresu – sídlime teraz na ulici Alžbety Gwerkovej – Göllnerovej. O žene, podľa ktorej je naša školská ulica pomenovaná, sme toho doteraz veľa nevedeli. Akurát, že v Štiavnici asi žila a asi bola nejakým spôsobom dôležitá, keď sa po nej volá ulica.

Príležitosť spoznať ju viac sa naskytla tak nejak sama od seba, vďaka šťastnej súhre viacerých okolností. V našej budove vzniká vďaka našim susedom umelcom zo Štokovca výstavný priestor Parter. Banská Štiavnica je tento rok mestom kultúry a deje sa v nej veľa vecí. Dokumentaristka Anna Grusková a jej kolegyne už niekoľko rokov skúmajú život Alžbety Gwerkovej – Göllnerovej. Pripravili o nej výstavu, zhodou okolností, prvú výstavu v Parteri na ulici A. Gwerkovej – Göllnerovej.
​
Chopili sme sa tejto príležitosti, nadviazali sme spoluprácu s Annou Gruskovou a Ivetou Chovanovou (autorkami výstavy) a naplánovali sme si našu spoločnú aktivitu o Alžbete Gwerkovej – Göllnerovej na deň pred vernisážou výstavy samostnej. Boli sme tak priamo pri zdroji veľkého množstva informácií o tejto výnimočnej žene.

Inšpirovaní stretnutiami s ľuďmi, ktorí sa v Banskej Štiavnici snažia nezištne pomáhať tam, kde treba, skúšame hľadať, ako by sme mohli my s možnosťami školákov pomôcť tiež. Rozhodli sme sa, že navštívime miesta, kde denno-denne niekomu pomáhajú. Vybrali sme si útulok pre opustené zvieratá Túlavá labka, denný stacionár pre ľudí s fyzickým a mentálnymi hendikepom Margarétka, domov dôchodcov Domov Márie, a škôlku Nezábudka. 

Bolo nám jasné, že na návštevu sa najprv potrebujeme poriadne pripraviť. Treba sa čo to dozvedieť o klientoch zariadenia, ujasniť si, ako sa na návšteve u nich správať. Treba si tiež premyslieť a nachystať, čo im chceme priniesť a ponúknuť, čo prípadne o nich chceme v ich domovskom priestore zistiť.
​
Deti aj učitelia si veľmi želali, aby tentokrát nemusela členstvo v skupine určiť náhoda. Deti chceli mať možnosť samy rozhodnúť, v ktorej skupine budú pracovať. Hľadanie dohôd a kompromisov bolo veľmi náročné. Zabralo nám to viac času, než sme pôvodne plánovali. Ale nakoniec sa podarilo vytvoriť zmiešané pracovné skupiny bez losovania. Nie všetci boli spokojní, ale prvýkrát sme zažili, že dokážeme záujem celku povýšiť nad naše osobné záujmy. Na deti v základnej škole dobrý výkon, nemyslíte?

Tentokrát to celé začalo dosť napínavo. Čakali sme viacerých hostí. Zatiaľ sme nevedeli, kto to bude... Scenár aktivity sme dostali, až keď už vlastne začala, a jej zmysel a hlavný cieľ sme mali hľadať v jej priebehu. 
​
Navyše deti mali samy vytvoriť zmiešané skupiny podľa daných kritérií. Ukázalo sa, že tentokrát to bolo nad ich sily – nejak sa nepodarilo prijať, že spoločný záujem je nadradený nad záujmy niekoľkých jednotlivcov. Nikto nechcel ustúpiť a tak sme museli pristúpiť ku žrebovaniu členov skupín. Takto sa nám podarilo zorganizovať celkom rýchlo a mohli sme sa pustiť do práce.

Každá skupina si vylosovala „svojho“ hosťa. Na príchod hostí sa bolo treba dôkladne pripraviť. Skupiny nachystali miestnosť – usporiadali ju tak, aby bola pre hosťa aj domácich príjemná, prichystali malé občerstvenie, naštudovali informácie o organizácii, ktorú hosť zastupoval, pripravili sa na interview (vymysleli otázky, dohodli sa, kto ho bude viesť / moderovať), pripravili si techniku (fotoaparát, kamera, diktafón). Bolo treba aj premyslieť, ako hosťom predstaviť našu školu, čo im o nej povedať, čo im ukázať v našich priestoroch. Stihnúť toto všetko zhruba za hodinu je poriadna výzva. Skupiny sa s tým vysporiadali tak, že si podelili úlohy a v tímoch skutočne tvrdo pracovali. Potom už sme s napätím čakali, ako to celé bude prebiehať a čo sa dozvieme.

Triedenie odpadu je v Bakomi zavedené už roky, napriek tomu sme sa radi prihlásili do projektu Eko Alarm, prostredníctvom ktorého sme získali nové nádoby na separovaný zber. Zároveň bol u nás v rámci projektu realizovaný workshop o triedení odpadu, počas ktorého pripravili druhostupniari sériu vzdelávacích aktivít pre žiakov nižších ročníkov. Na škole triedime okrem plastu, papiera, kovov (a tetrapackov) a bio odpadu aj baterky a zubné kefky. Robíme to však zodpovedne? Aj na to sme sa pozreli v spoločnej aktivite.

Žiaci vo vekovo zmiešaných skupinách sa najskôr dozvedeli, čo je to vlastne odpad, ako vzniká, ako predchádzať jeho vzniku a aké sú jeho cesty po vyhodení do koša. Pochopili sme, že vďaka separácii sa dá odpad (materiál) recyklovať, čo je dobré nielen pre životné prostredie, ale aj pre nás ľudí. 

Život je občas boj a ľudské dejiny sú plné vojen. Žijeme v časti sveta, ktorá si už dlho užíva mier. Pre našich predkov nebol vôbec samozrejmým. Možno aj preto je v mnohých deťoch zakorenená potreba boja. Hra na boj a overovanie si fyzických schopností je prirodzenou súčasťou nášho vývoja. Do istej miery je takáto hra zdravá a potrebná. Aj preto sme sa rozhodli, že ju zahrnieme do našich spoločných školských aktivít v Bakomi. Najskôr sa žiaci vo vekovo zmiešaných skupinách venovali príprave na boj, ktorý pozostával z budovania identity "vojska", prípravy zbraní či návštevy múzea protitureckých bojov na Novom zámku. Ako to celé vyzeralo opisuje tento samostatný článok. V týždni pred Veľkou nocou sme už išli naostro. Chcete vedieť, ako sme obstáli a aké boli straty na životoch? Čítajte ďalej!

Banská Štiavnica je dnes tichým malomestom, v ktorom si miestni obyvatelia užívajú pokojný život a návštevníci historické krásy a malebné zákutia. V histórii sa jej však nevyhli ani turbulentné obdobia spojené s nebezpečenstvom. V 16. storočí sa veľká časť Uhorska dostáva pod nadvládu Turkov, ktorí si robia zálusk aj na bohaté banské mestá na strednom Slovensku. Reakciou miest na ohrozenie je budovanie mestských hradieb a pevností. Výnimkou nebola ani Banská Štiavnica, ktorej terén dal vzniknúť netypickému obrannému systému, z ktorého dnes už okrem Starého a Nového zámku veľa neostalo. 

Remeslá, povolania alebo profesie. Na ich známych predstaviteľov z minulosti Banskej Štiavnice sme sa pozreli v minulej spoločnej aktivite. Bola by škoda sa s nimi nezoznámiť bližšie, preto sme si tentokrát vyhrnuli rukávy a pustili sa do činností, pri ktorých sme ich prácu vyskúšali aj prakticky. Žiaci pokračovali v rovnakých vekovo zmiešaných skupinách rozdelení na pernikárov, cukrárov, lekárnikov, starožitníkov, archeológov a umelcov. Ako sa im darilo, čo všetko sa naučili a čo vyrobili? 

Premeny mesta v čase. Ako vyzerala Banská Štiavnica v minulosti a ako vyzerá dnes? Téma, ktorej sa od začiatku školského roka venujeme v rámci našich spoločných aktivít. V septembri sme spoznávali architektúru mesta, zmenu vo vzhľade ulíc a zákutí, pracovali sme s historickými fotografiami a v galérii hľadali historické vyobrazenia mesta.

Bez ľudí by však bolo mesto len prázdnou kulisou. Tentokrát sme sa preto zamerali na spoznanie tých, ktorí tu žili v predminulom a minulom storočí. Samozrejme, príbehy všetkých nie je možné obsiahnuť, preto sme sa zamerali na vybraných majstrov svojho remesla či povolania. Každý z nich utváral Štiavnicu svojim vlastným spôsobom. A na Starom zámku je im venovaná výstava Neobyčajné príbehy obyčajných vecí.