Prišiel deň (19.3.2019), kedy sme mali opustiť komfortnú zónu našej školy a zavítať na dohodnuté miesta, kde nás už čakali a boli zvedaví, čo prinesieme. Naším cieľom bolo priniesť niečo dobré pre tých, ktorí potrebujú pomoc a pozornosť okolia.

Zmiešané skupiny už raz spolu pracovali na príprave svojich návštev (článok tu). Deň pred akciou sa len stretli na krátkych poradách, pripomenuli si plán, pravidlá správania, cestu. V deň D niektorí začínali nezvyčajne skoro. Ale plní odhodlania a s trochou napätia sa vybrali na miesta, kde sa mali pokúsiť vykonať niečo dobré.

Inšpirovaní stretnutiami s ľuďmi, ktorí sa v Banskej Štiavnici snažia nezištne pomáhať tam, kde treba, skúšame hľadať, ako by sme mohli my s možnosťami školákov pomôcť tiež. Rozhodli sme sa, že navštívime miesta, kde denno-denne niekomu pomáhajú. Vybrali sme si útulok pre opustené zvieratá Túlavá labka, denný stacionár pre ľudí s fyzickým a mentálnymi hendikepom Margarétka, domov dôchodcov Domov Márie, a škôlku Nezábudka. 

Bolo nám jasné, že na návštevu sa najprv potrebujeme poriadne pripraviť. Treba sa čo to dozvedieť o klientoch zariadenia, ujasniť si, ako sa na návšteve u nich správať. Treba si tiež premyslieť a nachystať, čo im chceme priniesť a ponúknuť, čo prípadne o nich chceme v ich domovskom priestore zistiť.
​
Deti aj učitelia si veľmi želali, aby tentokrát nemusela členstvo v skupine určiť náhoda. Deti chceli mať možnosť samy rozhodnúť, v ktorej skupine budú pracovať. Hľadanie dohôd a kompromisov bolo veľmi náročné. Zabralo nám to viac času, než sme pôvodne plánovali. Ale nakoniec sa podarilo vytvoriť zmiešané pracovné skupiny bez losovania. Nie všetci boli spokojní, ale prvýkrát sme zažili, že dokážeme záujem celku povýšiť nad naše osobné záujmy. Na deti v základnej škole dobrý výkon, nemyslíte?