Art brut, spolupráca a vzájomný rešpekt. Spoločná aktivita, na konci ktorej boli dve výstavy

Tento blog bude dlhý, pretože v ňom toho potrebujeme veľa povedať. Robili sme na spoločnej aktivite, ktorá mnohých z nás celkom pohltila a bola zložená z viacerých zaujímavých častí.

Využili sme vernisáž výstavy Vnútorné krajiny v našom susednom Parteri BSC. Priniesla ju Liga za duševné zdravie a predstavuje tvorbu rôznych autorov, ktorí svoj život žijú s nejakými duševnými ťažkosťami. Chceli sme ich diela viac preskúmať, trochu pochopiť ich vnímanie, ich pohľad na svet. Zároveň sa nám zdalo, že toto by mohol byť dobrý priestor na spoluprácu s klientmi domova sociálnych služieb Margarétka. Už dlhšie sme plánovali, že ich pozveme ku nám do školy.

Chystať sme sa začali niekoľko dní pred vernisážou. Učitelia dostali od kolegyne výtvarníčky rýchlokurz o art brut (surové neopracované umenie, ktoré vzniká zo silnej potreby vyjadriť sa, porozumieť sebe aj okoliu a tvoria ho duševne chorí ľudia). Potom vymysleli a pripravili plány pre jednotlivé pracovné skupiny.
​
Deti samy zvládli rozdelenie do zmiešaných skupín. Dodržali formálne kritériá (napr. vekové zastúpenie v jednotlivých skupinách) a dokázali si vybrať pracovné zameranie skupiny tak, aby im čo najviac vyhovovalo. Žiaci z tretieho trojročia dostali možnosť nakuknúť na inštaláciu výstavy ešte pred jej vernisážou. Kurátorky im ochotne priblížili, ako sa výstava tvorí, čo je úlohou kurátora v nej. Mohli si skúsiť, ako sa rieši rozmiestnenie a umiestnenie diel. Výzvou bolo nainštalovanie obojstranného obrazu. S touto skúsenosťou potom boli lídrami svojich pracovných skupín.

​V pondelok, po sobotňajšej vernisáži pre verejnosť, sa v Bakomi pustili do spoločnej aktivity štyri zmiešané pracovné skupiny. Pridali sa aj hostia z Margarétky. Každá skupina si v priebehu dopoludnia pozrela výstavu.

​Prvá skupina priamo na výstave celé dopoludnie aj pracovala. Deti priniesli rôzne nápady, ako by mohli dojmy a vnemy z výstavy spracovať. Napísali o nej článok, ktorý si môžete prečítat tu. Kreslili obrazy alebo výseky obrazov inšpirované dielami z výstavy. Písali krátke informácie o vystavujúcich autoroch. A hlavne odpozorovali, spočítali a zaznamenali veľa zaujímavých faktov o výstave: aká je celková plocha vystavených obrazov, aké techniky a ako často autori použili, ako často autori používali jednotlivé farby (vyhrali čierna a modrá), čo zobrazili (najviac zvieratá), pomer abstraktných a realistických námetov bol zhruba vyrovnaný, podobne vyrovnane sú na výstave zastúpení autori aj autorky. 

​Druhá skupina tvorila prostredníctvom maľby a kresby, pracovalo v nej aj niekoľko hostí z Margarétky. Niektorí tvorili sami, iným viac vyhovovalo robiť v malej skupine. Vznikli tak malé aj veľkoformátové diela s rôznymi námetmi plné farieb. Aj keď skupina bola veľká a veľmi rôznorodá, pracovalo v nej veľa malých detí, vládla v nej spolupráca, tvorivé nasadenie. Staršie deti sa snažili spoznať hostí, niečo sa o nich dozvedieť, urobili s nimi rozhovory.

V tretej skupine sa tvorilo prostredníctvom technológií. Deti mali k dispozícii jedného malého robota - Ozobota. Jeho pohyb sa dá programovať tak, že fixkami kreslíte trasu podľa presných kódovacích pravidiel. Vznikajú z toho zaujímavé mapy – robomapy, skoro až obrazy. Pracovalo sa aj s aplikáciou QuiverVision, ktorá dokáže vyfarbený obrázok cez tablet previesť do 3D.  Boli pokusy vytvoriť elektronicky koláže z fotiek členov skupiny a rôznych priestorov. Vyskúšali si to aj návštevníci z Margarétky. Deti z Bakomi boli ochotnými sprievodcami. Snažili sa o hosťoch niečo zistiť a zapísať. Prekvapivo si túto úlohu zobrali na starosti deti, ktoré sa väčšinou javia, ako presvedčení introverti. Pred obedom bolo dosť ťažké prácu ukončiť, stále sa našiel niekto, kto si ešte niečo chcel vyskúšať.

​Štvrtá skupina spoznávala a skúmala diela svetoznámych umelcov, ktorí tvorili a žili s nejakým hendikepom. Na prácu sa naladili pomocou špeciálneho okuliaro-ďalekohľadno-širokorozchodného pozeracieho zariadenia. Cez toto zariadenie každé oko pozeralo inam a nebolo možné zbadať človeka, ktorý sa nehýbe. Bola z toho zábavná čudná schovávačka a intenzívny zážitok iného vnímania. Potom si staršie deti pozerali reprodukcie obrazov Vincenta van Gogha, Francisca Goyu a Francisa Bacona – snažili sa identifikovať osobitosti ich štýlov a vytriediť diela od rovnakého autora. Ďalej o nich v knihách a na internete vyhľadávali informácie, snažili sa dať dokopy ich životný príbeh, pochopiť, prečo tvorili tak, ako tvorili. Mladšie deti si vybrali pre ne najpríťažlivejšie dielo a skúsili ho, čo najpresnejšie reprodukovať. Na záver si všetci v skupine predstavili, že majú 2 alebo 3 roky a snažili sa takto kresliť miniobrazy – tvorili v štýle art brut. Svoje obrazy v Parteri porovnávali s vystavenými obrazmi – podobností a pobiehania medzi obrazmi bolo veľa. 

Poobede starší členovia každej pracovnej skupiny zhromaždili všetko, čo sa dopoludnia vytvorilo a pripravili malé inštalácie. Diela označili, našli im v priestore miesto, skúsili výstavu nazvať, predstaviť členov skupiny.

Posledných 20 minút sme venovali prehliadke jednotlivých miniexpozícií. Bolo to veľmi príjemné. Prirodzene, v uvoľnenej atmosfére sme si zosumarizovali a zreflektovali, čo sme na spoločnej aktivite vytvorili.
​
Prišli sa pozrieť aj susedia umelci zo Štokovca, vďaka ktorým sme mohli na výstave a s výstavou Vnútorné krajiny pracovať. Zdá sa, že naše pozorovania a grafy o výstave ich dostali.
Na druhý deň ráno si miniexpozície ešte pozreli aj mladšie deti z prvého trojročia. Starší si každý pre seba čítali, mladší opatrne vstupovali do tried a prezerali si výstavy, vo vzduchu bol vzájomný rešpekt a chcelo sa nám našľapovať len na špičky.

​A rešpekt vládol aj deň predtým na spoločnej aktivite. Stretli sa dva svety, snažili sa jeden druhému porozumieť a chvíľu spolu fungovať. Od Margarétky sme dostali darčeky, ktoré sami vyrábajú, aj pozvanie na divadelné predstavenie, ktoré chystajú. Deti z Bakomi si skúsili, ako prijať dar, ako prejaviť záujem, ochotu, ako vykročiť zo svojej komfortnej zóny.