Tento blog bude dlhý, pretože v ňom toho potrebujeme veľa povedať. Robili sme na spoločnej aktivite, ktorá mnohých z nás celkom pohltila a bola zložená z viacerých zaujímavých častí.

Využili sme vernisáž výstavy Vnútorné krajiny v našom susednom Parteri BSC. Priniesla ju Liga za duševné zdravie a predstavuje tvorbu rôznych autorov, ktorí svoj život žijú s nejakými duševnými ťažkosťami. Chceli sme ich diela viac preskúmať, trochu pochopiť ich vnímanie, ich pohľad na svet. Zároveň sa nám zdalo, že toto by mohol byť dobrý priestor na spoluprácu s klientmi domova sociálnych služieb Margarétka. Už dlhšie sme plánovali, že ich pozveme ku nám do školy.

Tento školský rok sa naša škola presťahovala na novú adresu – sídlime teraz na ulici Alžbety Gwerkovej – Göllnerovej. O žene, podľa ktorej je naša školská ulica pomenovaná, sme toho doteraz veľa nevedeli. Akurát, že v Štiavnici asi žila a asi bola nejakým spôsobom dôležitá, keď sa po nej volá ulica.

Príležitosť spoznať ju viac sa naskytla tak nejak sama od seba, vďaka šťastnej súhre viacerých okolností. V našej budove vzniká vďaka našim susedom umelcom zo Štokovca výstavný priestor Parter. Banská Štiavnica je tento rok mestom kultúry a deje sa v nej veľa vecí. Dokumentaristka Anna Grusková a jej kolegyne už niekoľko rokov skúmajú život Alžbety Gwerkovej – Göllnerovej. Pripravili o nej výstavu, zhodou okolností, prvú výstavu v Parteri na ulici A. Gwerkovej – Göllnerovej.
​
Chopili sme sa tejto príležitosti, nadviazali sme spoluprácu s Annou Gruskovou a Ivetou Chovanovou (autorkami výstavy) a naplánovali sme si našu spoločnú aktivitu o Alžbete Gwerkovej – Göllnerovej na deň pred vernisážou výstavy samostnej. Boli sme tak priamo pri zdroji veľkého množstva informácií o tejto výnimočnej žene.

Peniaze sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Na to, ako veľmi sme s nimi prepletení, málo svetu financií rozumieme, málo o peniazoch hovoríme, málo sa v nich orientujeme. Preto sme sa rozhodli, že jednu spoločnú aktivitu skúsime venovať finančnej gramotnosti. Pripraviť takúto náročnú tému pre skupiny, v ktorých pracujú aj malí aj veľkí, je výzva. Ale rozhodli sme sa ju prijať. Prečítajte si, ako sme spoločne do sveta financií nazreli.

Prišiel deň (19.3.2019), kedy sme mali opustiť komfortnú zónu našej školy a zavítať na dohodnuté miesta, kde nás už čakali a boli zvedaví, čo prinesieme. Naším cieľom bolo priniesť niečo dobré pre tých, ktorí potrebujú pomoc a pozornosť okolia.

Zmiešané skupiny už raz spolu pracovali na príprave svojich návštev (článok tu). Deň pred akciou sa len stretli na krátkych poradách, pripomenuli si plán, pravidlá správania, cestu. V deň D niektorí začínali nezvyčajne skoro. Ale plní odhodlania a s trochou napätia sa vybrali na miesta, kde sa mali pokúsiť vykonať niečo dobré.

Inšpirovaní stretnutiami s ľuďmi, ktorí sa v Banskej Štiavnici snažia nezištne pomáhať tam, kde treba, skúšame hľadať, ako by sme mohli my s možnosťami školákov pomôcť tiež. Rozhodli sme sa, že navštívime miesta, kde denno-denne niekomu pomáhajú. Vybrali sme si útulok pre opustené zvieratá Túlavá labka, denný stacionár pre ľudí s fyzickým a mentálnymi hendikepom Margarétka, domov dôchodcov Domov Márie, a škôlku Nezábudka. 

Bolo nám jasné, že na návštevu sa najprv potrebujeme poriadne pripraviť. Treba sa čo to dozvedieť o klientoch zariadenia, ujasniť si, ako sa na návšteve u nich správať. Treba si tiež premyslieť a nachystať, čo im chceme priniesť a ponúknuť, čo prípadne o nich chceme v ich domovskom priestore zistiť.
​
Deti aj učitelia si veľmi želali, aby tentokrát nemusela členstvo v skupine určiť náhoda. Deti chceli mať možnosť samy rozhodnúť, v ktorej skupine budú pracovať. Hľadanie dohôd a kompromisov bolo veľmi náročné. Zabralo nám to viac času, než sme pôvodne plánovali. Ale nakoniec sa podarilo vytvoriť zmiešané pracovné skupiny bez losovania. Nie všetci boli spokojní, ale prvýkrát sme zažili, že dokážeme záujem celku povýšiť nad naše osobné záujmy. Na deti v základnej škole dobrý výkon, nemyslíte?

Tentokrát to celé začalo dosť napínavo. Čakali sme viacerých hostí. Zatiaľ sme nevedeli, kto to bude... Scenár aktivity sme dostali, až keď už vlastne začala, a jej zmysel a hlavný cieľ sme mali hľadať v jej priebehu. 
​
Navyše deti mali samy vytvoriť zmiešané skupiny podľa daných kritérií. Ukázalo sa, že tentokrát to bolo nad ich sily – nejak sa nepodarilo prijať, že spoločný záujem je nadradený nad záujmy niekoľkých jednotlivcov. Nikto nechcel ustúpiť a tak sme museli pristúpiť ku žrebovaniu členov skupín. Takto sa nám podarilo zorganizovať celkom rýchlo a mohli sme sa pustiť do práce.

Každá skupina si vylosovala „svojho“ hosťa. Na príchod hostí sa bolo treba dôkladne pripraviť. Skupiny nachystali miestnosť – usporiadali ju tak, aby bola pre hosťa aj domácich príjemná, prichystali malé občerstvenie, naštudovali informácie o organizácii, ktorú hosť zastupoval, pripravili sa na interview (vymysleli otázky, dohodli sa, kto ho bude viesť / moderovať), pripravili si techniku (fotoaparát, kamera, diktafón). Bolo treba aj premyslieť, ako hosťom predstaviť našu školu, čo im o nej povedať, čo im ukázať v našich priestoroch. Stihnúť toto všetko zhruba za hodinu je poriadna výzva. Skupiny sa s tým vysporiadali tak, že si podelili úlohy a v tímoch skutočne tvrdo pracovali. Potom už sme s napätím čakali, ako to celé bude prebiehať a čo sa dozvieme.

Na konci augusta sa naša škola presťahovala. Zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja sa rozhodlo, že nám prenajme budovu, z ktorej sa pred dvoma rokmi odsťahovalo gymnázium. Odvtedy sa o budovu ani o okolitú záhradu nikto nestaral.

V novej budove sme spoločne so združením umelcov Štokovec, priestor pre kultúru. Zatiaľ jej hovoríme ŠKOLA. Usilovne sme pracovali, aby sme upratali a zariadili budovu. Podarilo sa nám zabývať sa, ale nejak nám z toho úsilia došli sily...

Novú energiu nám priniesli ľudia, ktorí pracujú pre Rozvojovú agentúru BBSK a pre Oblastnú organizáciu cestovného ruchu. Chystali jesennú gruntovačku a rozhodli sa, že pomôžu poupratovať priestor okolo budovy našej ŠKOLY. Nápad nás veľmi nadchol. Aj my sme verejnosť, ktorá žije v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Záleží nám na tom, aby sme náš spoločný majetok dobre spravovali a starali sa oň.
​
Rozhodli sme sa, že gruntovaniu budeme venovať jednu našu spoločnú aktivitu vo štvrtok 19. októbra 2018. Chcelo to trochu času na plánovanie – bolo treba sa stretnúť s ľuďmi z BBSK, zo Štokovca, všetko premyslieť, dohodnúť a pripraviť. Na aktivitu sme pozvali aj rodičov a dúfali, že niektorí si nájdu čas a prídu. Siedmaci sa snažili motivovať seba aj ostatných trochou poézie.

V škole Bakomi veríme, že učiť (sa) treba s chuťou a v súvislostiach. Aj preto sme spojili dejepisnú tému o starovekých Grékoch a Rimanoch so slovenčinou a angličtinou do dlhodobejšieho projektu, v ktorom sa žiaci premenili na starovekých velikánov a skúsili si život v dávnych časoch. Na záverečnú prezentáciu pozvali rodičov, učiteľov i žiakov prvého stupňa. Ako sa im darilo si môžete pozrieť vo fotopríbehu nižšie. Obsahuje aj videá z vystúpení. 

Triedenie odpadu je v Bakomi zavedené už roky, napriek tomu sme sa radi prihlásili do projektu Eko Alarm, prostredníctvom ktorého sme získali nové nádoby na separovaný zber. Zároveň bol u nás v rámci projektu realizovaný workshop o triedení odpadu, počas ktorého pripravili druhostupniari sériu vzdelávacích aktivít pre žiakov nižších ročníkov. Na škole triedime okrem plastu, papiera, kovov (a tetrapackov) a bio odpadu aj baterky a zubné kefky. Robíme to však zodpovedne? Aj na to sme sa pozreli v spoločnej aktivite.

Žiaci vo vekovo zmiešaných skupinách sa najskôr dozvedeli, čo je to vlastne odpad, ako vzniká, ako predchádzať jeho vzniku a aké sú jeho cesty po vyhodení do koša. Pochopili sme, že vďaka separácii sa dá odpad (materiál) recyklovať, čo je dobré nielen pre životné prostredie, ale aj pre nás ľudí. 

Život je občas boj a ľudské dejiny sú plné vojen. Žijeme v časti sveta, ktorá si už dlho užíva mier. Pre našich predkov nebol vôbec samozrejmým. Možno aj preto je v mnohých deťoch zakorenená potreba boja. Hra na boj a overovanie si fyzických schopností je prirodzenou súčasťou nášho vývoja. Do istej miery je takáto hra zdravá a potrebná. Aj preto sme sa rozhodli, že ju zahrnieme do našich spoločných školských aktivít v Bakomi. Najskôr sa žiaci vo vekovo zmiešaných skupinách venovali príprave na boj, ktorý pozostával z budovania identity "vojska", prípravy zbraní či návštevy múzea protitureckých bojov na Novom zámku. Ako to celé vyzeralo opisuje tento samostatný článok. V týždni pred Veľkou nocou sme už išli naostro. Chcete vedieť, ako sme obstáli a aké boli straty na životoch? Čítajte ďalej!