Inšpirovaní stretnutiami s ľuďmi, ktorí sa v Banskej Štiavnici snažia nezištne pomáhať tam, kde treba, skúšame hľadať, ako by sme mohli my s možnosťami školákov pomôcť tiež. Rozhodli sme sa, že navštívime miesta, kde denno-denne niekomu pomáhajú. Vybrali sme si útulok pre opustené zvieratá Túlavá labka, denný stacionár pre ľudí s fyzickým a mentálnymi hendikepom Margarétka, domov dôchodcov Domov Márie, a škôlku Nezábudka. Bolo nám jasné, že na návštevu sa najprv potrebujeme poriadne pripraviť. Treba sa čo to dozvedieť o klientoch zariadenia, ujasniť si, ako sa na návšteve u nich správať. Treba si tiež premyslieť a nachystať, čo im chceme priniesť a ponúknuť, čo prípadne o nich chceme v ich domovskom priestore zistiť. Deti aj učitelia si veľmi želali, aby tentokrát nemusela členstvo v skupine určiť náhoda. Deti chceli mať možnosť samy rozhodnúť, v ktorej skupine budú pracovať. Hľadanie dohôd a kompromisov bolo veľmi náročné. Zabralo nám to viac času, než sme pôvodne plánovali. Ale nakoniec sa podarilo vytvoriť zmiešané pracovné skupiny bez losovania. Nie všetci boli spokojní, ale prvýkrát sme zažili, že dokážeme záujem celku povýšiť nad naše osobné záujmy. Na deti v základnej škole dobrý výkon, nemyslíte? O prácu v Túlavej labke bol, samozrejme, najväčší záujem. Deti, ktoré mali to šťastie, že sa do tejto skupiny dostali, si s chuťou podelili prácu. Zisťovali praktické informácie o útulku. Vyrábali plagát o o. z. Túlavá labka a jej dobrovoľníkoch, zisťovali mená aktuálnych klientov - psíkov v útulku. Spisovali pravidlá správania sa voči psom celkovo. Privítali aj hosťa - dobrovoľníka z Túlavej labky. Hosť porozprával o obyvateľoch útulku a popri tom aj odpovedal na otázky detí: “Ako budeme pomáhať v útulku? Ako sa máme vhodne obliecť? Čo môžeme priniesť?” Zistené informácie sme doplnili na náš plagát. Vieme, že budeme upratovať psíkom voliéry, budeme pripravovať jedlo do misiek a pôjdeme ich venčiť. Rozbehli sme aj školskú finančnú zbierku na potravu pre zvieratá v útulku - vhodné konzervy a maškrty z ich wishlistu. Vyrobili sme pokladničku. Je vo vstupnom priestore. Môžete do nej prispieť aj vy. Ako málo vieme o ľuďoch, ktorí žijú s nejakým hendikepom, a ako veľmi sa obávame kontaktu s nimi, sme sa presvedčili hneď na začiatku spoločnej aktivity. Ukázalo sa, že sám od seba aktivity súvisiace s ľuďmi s postihnutím nechce robiť nikto. Tak sa stalo, že v skupine, ktorá sa pripravovala na návštevu denného stacionára Margarétka, sa ocitli deti, ktoré vlastne nechceli pracovať ani nikde inde alebo sa do inej skupiny už "nezmestili". Náročná štartovacia pozícia, ale nevzdali sme to a pokúsili sme sa splniť ciele spoločnej aktivity. Najprv sme si pozreli krátke videá. Zistili sme, s čím sa vo svojom každodennom živote ľudia s postihnutím potýkajú. Jedna mladá žena má napríklad cieľ odniesť v ruke šálku na stôl bez toho, aby jej po ceste vypadla. Potom sme si chvíľu čítali rôzne texty - krátke informácie, dlhšie príbehy konkrétnych rodín, podrobnejšie takmer až lekárske informácie - podľa toho, kto sa na aký náročný text cítil. V skupine sme si povedali, čo dôležité sme sa z čítania dozvedeli. Postupne sme si sformulovali, ako sa v Margarétke budeme správať. Najviac rezonovalo, že sa ku jej klientom máme snažiť správať, ako ku bežným ľuďom. Bolo veľmi ťažké premýšľať o tom, čo ľuďom z Margarétky prinesieme, čo pre nich urobíme. Situáciu zachránili najmladšie deti, ktoré začali spontánne vyrábať pozdravy, darčeky, odkazy. Starší chalani by hlavne potrebovali trochu spoznať ľudí, ktorí v Margarétke trávia svoj čas, aby dokázali vymyslieť, do akej aktivity by sa s nimi pustili. Dohodli sme sa teda, že budú hlavne pozorovať, skúsia sa s nimi porozprávať, zistia nejaké informácie. Vznikla skupinka prvostupniarov, ktorí sa pokúsia pripraviť klaunské číslo. Milovník operencov Leo navrhol, že by išiel s niekým z Margarétky pozorovať vtáky. Počítačovo zdatní chalani zistili adresu a premysleli cestu - vieme, že do Margarétky dôjdeme aj pešo. Všetko, na čo sme prišli, sme sa snažili spísať na plagát. Vtedy vznikla zaujímavá debata o tom, ako máme vlastne o klientoch Margarétky hovoriť, aby v tom bola úcta a zároveň aj vystihnutie ich problémov. Dohodli sme sa na slovnom spojení "ľudia s obmedzením". Návšteva domova dôchodcov deti inšpirovala ku originálnym nápadom. Rozhodli sa, že pre dámy, ktoré tam žijú, otvoria salón krásy. A to nebude jediná možnosť krášlenia, ktorú ponúknu – so starkými chcú vyrábať aj šperky. Šachový nadšenec Jakub skúsi niekoho vyzvať na súboj s figúrkami. Deti so sebou prinesú aj iné stolové hry a skúsia si ich s obyvateľmi Domova Márie zahrať. No a hlavne majú pripravené divadelné predstavenie! Rozdeľovali herecké role aj prácu v zákulisí, čítali texty, nacvičovali, vyrábali masky. Deti si počas dopoludnia ujasnili, že nabudúce v Domove Márie nepôjde až tak o nich, ale o ľudí, ktorí tam trávia poslednú časť svojho života. Pre bakomákov to vtedy bude viac o dávaní ako o dostávaní. To je dôležité zistenie. Skupina, ktorá pôjde za škôlkármi, mala veľkú výhodu. Je v nej hneď niekoľko absolventov materskej školy Nezábudka, ktorí sa tešia na návrat do nej. :) Ako rýchlo sa skupina vyformovala, tak rýchlo aj pracovala. Jej členovia sa postupným brainstormingom dopracovali k naplánovaniu a vytvoreniu dobrodružnej zábavno-pohybovej hry, ktorú pre škôlkárov zorganizujú v botanickej záhrade. Scenár je nabitý skvelými nápadmi, nechýba príbeh ani zápletka. Veríme, že škôlkári sa majú na čo tešiť! Poobede si skupiny navzájom odprezentovali, ako sa na robenie dobrých skutkov pripravili.
Uvidíme, aké to bude nabudúce, keď už pôjdeme do terénu. Skúsime priniesť trochu pozornosti tým, ktorým chýba a túžia po nej. Skúsime si, aké to je skúšať pomáhať a robiť dobré skutky. Sme plní očakávaní, zvedavosti aj obáv... Comments are closed.
|
AutoriUčitelia a žiaci Súkromnej ZŠ Bakomi v Banskej Štiavnici. Archív
November 2019
Kategórie
All
|