Ako sme v škole bojovali

Život je občas boj a ľudské dejiny sú plné vojen. Žijeme v časti sveta, ktorá si už dlho užíva mier. Pre našich predkov nebol vôbec samozrejmým. Možno aj preto je v mnohých deťoch zakorenená potreba boja. Hra na boj a overovanie si fyzických schopností je prirodzenou súčasťou nášho vývoja. Do istej miery je takáto hra zdravá a potrebná. Aj preto sme sa rozhodli, že ju zahrnieme do našich spoločných školských aktivít v Bakomi. Najskôr sa žiaci vo vekovo zmiešaných skupinách venovali príprave na boj, ktorý pozostával z budovania identity "vojska", prípravy zbraní či návštevy múzea protitureckých bojov na Novom zámku. Ako to celé vyzeralo opisuje tento samostatný článok. V týždni pred Veľkou nocou sme už išli naostro. Chcete vedieť, ako sme obstáli a aké boli straty na životoch? Čítajte ďalej!

Ešte v škole sme si vysvetlili základné pravidlá a oboznámili sa, aké budú úlohy jednotlivých skupín, ktoré sa vyformovali do vojsk už v predchádzajúcej spoločnej aktivite. Odhodlanie, morálka a odvaha bola už od rána u väčšiny účastníkov vysoká. Kto vyhrá neľútostný, no spravodlivý boj? Turci pod velením silného sultána Kika, kráľovské vojsko, posádka mesta Banská Štiavnica alebo povstaleckí zbojníci? 

Hrad Drevený Šuter

Po príchode na lúku pri lome pod Glanzenbergom (och, aká to výhoda školy v centre historického mesta) sa vojská hneď porozhliadli po vhodnej lokalite na výstavbu ich tábora či hradu. Kráľovské vojsko sa ukázalo byť skúsené a ako prvé obsadilo strategickú polohu za prírodnou hradbou, za ktorou vyrastalo bralo. To poslúžilo na umiestnenie vartovky. Hrad, ktorý jeho budovatelia pomenovali Drevený Šuter, vzbudzoval obdiv i rešpekt ostatných vojsk. Poskytoval útočisko i dostatočný zdroj dreva na oheň. Založenie a udržiavanie ohňa bolo jednou z bojových úloh. 

Ďalšou úlohou naviazanou na výstavbu tábora a kolektívneho ducha bolo vymyslenie a kričanie bojového pokriku. Hlasitosť pokriku sa merala a zaznamenávala v decibeloch. Turci ručali niečo vo svojom jazyku, mestská posádka siahla po trochu ustráchanom pokriku "Pomoc!", kráľovské vojsko to dalo bez servítky "Skapte svine!" :)   

Lesní špehovia

Turecký tábor

Pred samotnou rozhodujúcou bitkou, po ktorej sa "zem sfarbila dočervena", si vojská zmerali sily vo viacerých súťažných disciplínach. Prvou bol štafetový beh, ktorého sa mali z každého vojska zúčastniť prvo- i druhostupniari. Chuť nepoddať sa a zvíťaziť bola veľká. Turkom to napokon vyhral ich dlhonohý sultán. 

Ďalej sa dobývali hradby. Postačili nám tie, ktoré sme postavili z plechoviek. Muníciou boli malé kamene, vzdialenosť bola relatívne veľká. Aj preto sa ukázalo, že presná muška nie je našou silnou stránkou. Do budúcna musíme viac trénovať. 

Fyzická sila a koordinácia skupín (vojsk) sa naplno prejavila v preťahovaní lanom. Málopočetnej mestskej posádke prišli na pomoc aj dobrovoľníci z iných skupín. 

Nakoniec to celé vypuklo - prišlo to, na čo všetci dlho čakali. Bitka, ktorá sa zapíše do dejín, ako tá pri Moháči alebo Viedni. Náhle došlo k vytvoreniu koalícií - Turci sa dali dokopy s povstaleckými zbojníkmi, kráľovské vojsko zas s posádkou mesta Banská Štiavnica. Bojovali sme, no ani počas boja nezabúdali na to, že je to hra. A hry majú svoje pravidlá. Každý vojak mal na rukách tri papierové stužky - čo stužka, to jeden život. Kto stratil všetky, umrel v boji. 

Používať sa mohla len výzbroj, ktorú si skupiny vyrobili na predchádzajúcej spoločnej aktivite. Podmienkou bolo, že musela byť z kartónu, aby nebola príliš tvrdá. Všetko nakoniec dobre dopadlo a na záver 5-minútovej bitky zaznel gong, ktorý ju ukončil. Straty na životoch boli enormné na strane protitureckej koalície. Sultán mal na perách úsmech. Vyhral bitku, ktorá mu otvorila cestu k bohatstvu banských miest v Hornom Uhorsku. 

Z boja...

Poobede sme sa všetci stretli na spoločnom vyhodnotení. Komu sa ako "bojovalo", čo boli najsilnejšie a čo najslabšie stránky jednotlivých vojsk? Máme radosť, že spoločné aktivity v skupinách rozvíjajú v deťoch nielen schopnosť spolupráce, ale aj ich schopnosť sebareflexie. Z aktivity na aktivitu je kvalitnejšia a vecnejšia. Aj preto vieme, že v našom boji má zmysel pokračovať.