Bakomáci dlho túžili po karnevale a prespačke v škole. Rozhodli sme sa, že tieto dve udalosti spojíme a všetko to stihneme tak, ako to má byť, pred popolcovou stredou. V piatok, 9. februára, po vyučovaní sa to celé rozbehlo. Prezliekli sme sa do masiek. Niektorí sa v nich už aj doobeda učili. V škole sa v tento deň pohybovali všakovakí upíri, kostlivci, svalnatí bojovníci, piráti, princezné, dvorné dámy, víly, rôzne zvieratá a iné čudesné tvory. Prišiel aj šofér kamiónu, pani Labuťová, pani Dohabaná, nejaký otužilec, ktorý bol plávať a nestihol sa prezliecť. Dokonca sa objavil aj vzácny hosť zo zahraničia, sám ruský prezident Putin. Uf, diplomatický protokol a ochrana jeho bezpečnosti nám dali zabrať. Ale všetko sa to nejak utriaslo... Vzniklo niekoľko pracovísk, kde sa dalo rôznym spôsobom pripraviť na nasledujúci fašiangový sprievod a veselicu. Na jednom mieste sa pripravovali pestré jednohubky pod zub. Inde sme zas chystali jednoduché hudobné nástroje do sprievodu. Nacvičovali sme fašiangové pesničky. Narýchlo sme vyrábali a dorábali masky pre tých, ktorí sa o maskovaní rozhodli na poslednú chvíľu. Vyprážali sme fánky a fašiangové šišky s lekvárom. Prišli nám pomôcť aj naše spriatelené maskérky (Brunova a Dorkina babka a jej kamarátka). Trpezlivo vytvárali make up–y pre rôzne bytosti. Vtipkárka Zuzi poznamenala, že v niektorých prípadoch to bol skôr „make down“. A samozrejme pripravovali sme miestnosť na tancovanie, inštalovali sme aparatúru a všetky tie veci. Ledva sme to stihli, už vyrážal fašiangový sprievod do mesta. Viedol ho kráľ, ako inak. Popri snahe kultivovane prejsť po Dolnej ružovej na Trojičné námestie, sme trochu hrali, trochu hrmotali, trochu spievali. Pocestných, ktorí sa nás nezľakli, sme ponúkli šiškami. Na Trojičnom sme si zahrali, zaspievali, zatancovali a išli sme naspäť. Nevedno prečo, ale do Botanickej záhrady sa zrazu nedalo vojsť tou malou úzkou bránkou, ktorá je od Trojice najbližšie. Museli sme si nadísť kus ku ďalšej bráne. Ešteže to osud tak zariadil. Keby sme do „Botky“ nevchádzali cez veľkú bránu, možno by sme nenašli poklad... Fakt tam bol. Teda, bola tam obrovská truhlica. Doviedli nás k nej rozsvietené lampáše a sviečky.
Ešte že s nimi bola Lucia a pri strašidelnom rozprávaní sa mohli k sebe pritúliť, ak bolo treba. Ráno nebolo jednoduché. Hlad, smäd, veci piate cez deviate. Radšej sme už ani nefotili. Len sme niečo rýchlo zjedli, pobalili veci a potom sme strašne dlho upratovali. Dospávanie cez sychravý víkend tiež chutilo. Veľkonočný pôst môže začať.
Comments are closed.
|
AutoriUčitelia a žiaci Súkromnej ZŠ Bakomi v Banskej Štiavnici. Archív
November 2019
Kategórie
All
|