Ako sme skúšali robiť dobré skutky

Prišiel deň (19.3.2019), kedy sme mali opustiť komfortnú zónu našej školy a zavítať na dohodnuté miesta, kde nás už čakali a boli zvedaví, čo prinesieme. Naším cieľom bolo priniesť niečo dobré pre tých, ktorí potrebujú pomoc a pozornosť okolia.

Zmiešané skupiny už raz spolu pracovali na príprave svojich návštev (článok tu). Deň pred akciou sa len stretli na krátkych poradách, pripomenuli si plán, pravidlá správania, cestu. V deň D niektorí začínali nezvyčajne skoro. Ale plní odhodlania a s trochou napätia sa vybrali na miesta, kde sa mali pokúsiť vykonať niečo dobré.

​Najskôr vyrážala skupina, ktorá mierila do útulku pre opustené a týrané zvieratá Túlavá labka. Išli tam s cieľom vyčistiť psom koterce, pripraviť pre ne kŕmenie, nakŕmiť a vyvenčiť ich, dozvedieť sa niečo viac o fungovaní útulku. Podarilo sa im splniť všetko. Pracovali s nadšením a húževnato. Pri všetkých aktivitách prejavili veľa zodpovednosti. Na zvieracích obyvateľoch útulku bolo vidieť, že sa tešia z pozornosti, ktorej sa im dostalo, užívali si pohyb v prírode. Deti boli pri venčení profesionálne, pokojné, presne tak, ako si to dohodli v rámci prípravy. Viaceré z nich by sa do útulku chceli vracať pravidelnejšie. Deň zhodnotili ako „super, priniesol radosť, šťastie, pocit zodpovednosti a naplnenia“.

Celkom skorý nástup mala aj skupina, ktorá pracovala v dennom stacionári Margarétka. Cestovali autobusom a kus cesty prešli pešo. Niesli so sebou sadu počítačov, ambiciózny plán zahrať si s klientami Margarétky „Minecraftovú session na multiplayeri“, skrytú neistotu a obavy. Po úvodnom predstavení a oťukávaní dievčatá predviedli klaunské číslo, ktoré nadchlo a jeden klient si neskôr vyžiadal, že by sa chcel naučiť robiť niektoré kúzla.

​Potom chalani rozložili počítače, ale ukázalo sa, že spoločná minecrafťácka partička sa ešte hrať nedá, treba sa vrátiť ku základom. Trénovať boli ochotní hlavne mladí muži z Margarétky. Obidve strany prejavili veľa trpezlivosti a nakoniec sa podarili aj nejaké stavby. Technici z Bakomi urobili screenshoty a práce študentov z Margarétky sa ocitli aj na prezentácii – posteri v škole. Potom sa rozprúdil voľnejší program – krátke debaty, vzájomné sledovanie tvorivých aktivít a hier, rozdávanie a prijímanie drobných darčekov, popíjanie čaju, chrúmanie ovocia, sledovanie okolia a vtákov na dvore, dlhšie a vážnejšie rozhovory, ktoré Adam aj nahral na svoj telefón. Čas rýchlo ubehol, Bakomákom sa ani veľmi nechcelo odísť – cítili sa príjemne. Dostali ďalšie pozvanie na návštevu. Dohodla sa aj návšteva obyvateľov Margarétky v škole.

​Ďalšia zmiešaná skupina sa vybrala za starkými, ktorí už nemôžu žiť sami a starajú sa o nich v Domove sociálnych služieb Domov Márie. Okrem starkých tam deti stretli aj mladších ľudí s hendikepom a niektoré to trochu vyviedlo z miery. Mladšie deti boli spontánnejšie, smelšie, tí starší sa zdali byť viac zaskočení a utiahnutí. Vyhodnotili túto skúsenosť, ako nie veľmi príjemnú, boli zaskočení, s takouto stránkou života sa zatiaľ nestretli.

Každopádne robili, čo mohli a dopoludnie naplnili rôznymi aktivitami – zahrali divadelné predstavenie o jari, s obyvateľmi Domova Márie vyrábali šperky, hrali dámu, viedli rozhovory. Šperkovanie a krášlenie potešilo hlavne dámy, pani, ktorá je väčšinou málo aktívna, uzavretá do seba, si vybrala korálky a veľmi sa tešila z náhrdelníka, ktorý pre ňu dievčatá z Bakomi vyrobili. Ostatní klienti si tiež prítomnosť detí užívali a tešili sa z nej. Aj keď to bolo náročné, minimálne niektoré deti uvažujú, že sa do Domova Márie vrátia a dostali aj ďalšie pozvanie na návštevu. ​

„Deti, dnes sa premeníte na malých hrdinov, odvážnych objaviteľov, záchrancov! Nemilá, priam hrozná vec sa stala! Príšerák Ogrgeľ ukradol našim kamarátom deťom drahocenný kufrík. Mali v nej odloženú srandu a zábavu. Bez kufríka sa deti prestali smiať a radovať. Prosím, pomôžte im a získajte kufrík od Ogrgeľa späť!

Nebude to však vôbec jednoduché! Ogrgeľ s ním ušiel do džungle, kde sa dobre schoval. Naša cesta bude dobrodružná, občas možno aj nebezpečná. Spolu však zažijeme isto veľa zábavy. Tak čo, pomôžete nám? Ideme na to?“

​Práve takto sme začali deň s deťmi zo súkromnej materskej školy Nezábudka, pre ktoré sme pripravili zábavné úlohy v botanickej záhrade. Pri väčšine úloh sme sa inšpirovali hrou Odvážni objavitelia, niektoré sme vymysleli sami. Bolo skvelé vidieť, že deti sa chytili a k úlohám pristupovali s nadšením a odhodlaním. Programom ich sprevádzal Mišo, ktorý čítal príbeh hry a opisoval jednotlivé úlohy. Deti si počas cesty džungľou zatancovali s domorodcami, dostali sa z bahnovej lavíny, oddychovali ako lemury a premenili sa na gorily či kraby. Svoju odvahu si preverili v hmatoboxe, obratnosť pri preliezaní či podliezaní konárov. A ako našli cestu k ulúpenému kufríku? Z jazierka vylovili fľašu s tajnou indíciou, ktorá ich navigovala k miestu úkrytu. Indíciou bola postrihaná fotografia busty Andreja Sládkoviča, ktorú museli poskladať. Vtipné bolo, že viaceré deti si mysleli, že na fotografii je samotný Ogrgeľ. V kufríku si deti našli hru Odvážni objavitelia, ktorú sme dali škôlke ako dar. Veľmi sa potešili! 

​Na aktivite bolo najkrajšie sledovať interakciu školákov so škôlkarmi, viacerí Bakomáci sa nechali počuť, že zmenili svoj názor na malé deti. Vôbec to nie sú otravné malé stvorenia, ale parťáci, s ktorými je veľká sranda. Viac fotografií z hry si môžete pozrieť v tomto albume. 

​Po obede sa všetky skupiny pustili do spracovávania zážitkov a informácií, ktoré počas dopoludnia nazbierali. Pokúsili sa aj zreflektovať a zhodnotiť, ako sa im darilo. Skupina "škôlkári" mala za úlohu napísať krátky novinový článok. Ten od Sáry si môžete prečítať tu. Bolo toho toľko, že niektorí motivovaní členovia skupín prezentácie doťahovali aj po skončení tretieho bloku.
​
V rámci piatkového záverečného kruhu každá skupina odprezentovala ako sa im darilo robiť dobré skutky. Po každej prezentácii nasledovala zaujímavá debata s publikom. Dozvedeli sme sa tak napríklad, že v Margarétke si návštevníci z našej školy ani veľmi nevšimli fyzické hendikepy, ktoré klienti majú. Vnímali hlavne pomalé tempo, v ktorom tam život plynie. Zdokumentovali to aj krátkou nahrávkou rozhovoru. Objavila sa zaujímavá otázka o starostlivosti o zranené zvieratá: “Sú zvieratá nejako poistené pre prípad, že ich niekto zraní?” a všeličo iné.

​Deň, kedy sme sa snažili robiť dobré skutky v nás ešte stále doznieva. Veľa sme sa naučili hlavne o sebe samých. Zistli sme, že dokážeme byť pozorní, zodpovední, prijímajúci. Asi sme naštartovali spolupráce, ktoré budú pokračovať. Tešíme sa na to.