Nevšedný divadelný zážitok

19. septembra 3. trojročie absolvovalo nezvyčajné divadelné predstavenie. Prečítajte si, ako žiačka Maša vnímala atmosféru tohto divadla:



15 minút pred deviatou hodinou vstúpila do botanickej záhrady skupina ľudí, tretie trojročie školy Bakomi a traja učitelia. Smerovali do Spojenej školy Samuela Mikovíniho, kde sa čoskoro mali začať divadelné predstavenie - Monopol.
Po niekoľkých minútach čakania sa dvere strednej školy otvorili a umožnili vstup všetkým návštevníkom a študentom. Všetkých odprevadili do učebne a po desiatich minútach, všetci konečne prekročili prah triedy. Režisérky a pán riaditeľ sa zdali byť spokojní s počtom prítomných a začali svoju časť programu. Prezentácia všetkých možných fakúlt a odborov školy, internátu a divadelného predstavenia trvalo okolí dvadsať dlhých minút. Potom sa  diváci presunuli zo sály na chodbu, kde na nich už čakali dvaja herci. Predstavenie sa nakoniec začalo.
Na chodbe plnej ľudí už na divákov čakali dvaja muži: jeden brunet v čiernom obleku, druhý hnedovlasý v bielej košeli. Po skončení krátkeho dialógu oni (a všetci za nimi) išli na hlavné miesto udalosti. Alebo ako správnejšie povedať "miesta" udalosti. Pretože podstatou a hlavnou črtou Monopolu je fakt, že predstavenie odohráva v mnohých lokalitách naraz čo divákovi ponecháva možnosť pohybovať sa a sledovať, čo chce.
Hlavnými postavami sú dve rodiny, ktoré kvôli pomerom v socialistickej Štiavnici bývajú v jednom dome. Režisérky sa šikovne pohrávajú s kontrastom medzi rodinou intelektuálov a rodinou mäsiara, pričom odhaľujú charaktery postáv a ich vzájomné vzťahy. Sú tu aj vedľajšie postavy, ktoré svojou prítomnosťou rozširujú dej. Prostredníctvom nich sa dozvedáme viac o radostiach a problémoch života v 50. - 60. rokoch. Vedúci baru - Dušan, čašníčka Gizka, jej otec Chrust, huslista, ktorý často vystupuje v bare Tóny, študenti chemickej školy, profesori a ďalší.
A hoci pravdepodobnosť, že počas jednej návštevy predstavenia zachytíte všetky zvraty v deji, je neuveriteľná nízka, predstavenie rozhodne stojí za pozornosť.
Autentické kostýmy boli vybrané tak, aby zodpovedali rokom, v ktorých postavy žili. Živá hudba: husle, klavír, gitara a dokonca aj maracas. Herci hrajú sebaisto a nenechávajú nikoho na pochybách o úprimnosti postáv. Vo všeobecnosti sa do predstavenia vložilo veľa úsilia.
Výlet do takéhoto divadla sa určite oplatí.

​