|
Ani sme sa nenazdali a odrazu je teplo ako počas letných prázdnin. Počasie láka do prírody a k vode. Tomuto volaniu sme neodolali ani v rámci našich spoločných aktivít. Vybrali sme sa pátrať, dumať, zdolávať výzvy a učiť sa do krajiny, ktorú k nám chodia obdivovať turisti zoširoka zďaleka. O čom to bolo a ako to dopadlo? Čítajte a kukajte (kukuk, kukuk), dozviete sa viac!  Za ránka za rosy sa nielen dobre kosí, ale aj rozdeľuje do skupín. Preto sme začali hneď zhurta a napriek frflaniu niekoľkých nespokojných jednotlivcov sme sa po príchode do školy rozdelili do tímov. Po zvyšok dňa pracovali ich členovia spoločne na riešení úloh a výziev, ktoré na nich čakali v teréne. Kľúčom k úspechu je správna stratégia, načasovanie a manažment ľudských zdrojov. Polhodinu pred odchodom zo školy sa preto skupiny venovali oboznámeniu sa s cieľom aktivity, čítaniu jednotlivých úloh a tomu, kto bude na čom pracovať. Všetci mohli robiť všetko, každý mohol robiť niečo iné. Kto nechcel, nemusel nič. Potom sa však nemohol čudovať, že je za lenivca.
 Úloh bolo dvadsať a pokrývali viaceré vyučovacie predmety. A tak sa stavali hrádze v odtokovom jarku Veľkej Vodárenskej nádrže, dvíhali veže z ľudských tiel, navrhoval pocitový chodník z prírodných materiálov, merala výdatnosť prameňa pod sochou sv. Jána Nepomuckého, opisoval priebeh trasy v slovenčine aj angličtine, či vymýšľala povesť o vzniku názvu Červenej studne. Fotili a určovali sme rastlinné a živočíšne druhy, určovali budovy na historickej vedute Banskej Štiavnice z 18. storočia, merali výšku stromu, počítali priemernú dĺžku skoku a tkali sieť, ktorá udržala najľahšieho člena skupiny.  Niektoré úlohy si vybrali všetky skupiny, iné zaujali len skutočných špecialistov. Na vytvorenie prírodnej limonády podľa vlastného receptu sa podujali všetci. A vždy sa našlo dosť odvážlivcov, ktorí sa novovzniknutý nápoj nebáli ochutnať.  Ako to už býva, niekedy sa pracovalo lepšie, inokedy sa riešenie úloh nezaobišlo bez organizačného chaosu a zbytočných škriepok. Učíme (sa) pre život - schopnosť spolupráce medzi ľuďmi rôzneho veku, záujmov a nadania je neraz ťažkým orieškom aj pre dospelých. Nakoniec sme to však zvládli a každá skupina vyriešila aspoň polovicu úloh. Ukázalo sa, že výhodu v súťaži mali tie tímy, ktorých rady vystužili náruživí botanici a zoológovia. Získavali body ako na páse. V skutočnosti však nešlo o body, víťazov a porazených. Každý kto sa snažil, mohol odísť s pocitom dobre vykonanej práce.
Je zvláštne, ako často si nevšímame veci, ktoré nás bežne obklopujú. Ako nepoznáme miesta, ktoré sú len niekoľko desiatok alebo stoviek metrov od našich domovov. Aj preto má význam pritiahnuť k nim pozornosť. Viacerí napríklad nevedeli, čo je to ten Glanzenberg.  Niektorí z nás by boli radi aspoň občas neviditeľní. A práve pre nich bola úloha, ktorej cieľom bolo schovať sa tak dobre, že aj skúsený partizán by uznanlivo sňal čiapku z hlavy. Schválne, vidíte niekoho na fotografii vľavo dole?
 Potulky vyvrcholili poobedným programom v škole. Skupiny si pripravili krátke vstupy, počas ktorých predstavili výsledky svojej práce. Ako sa im darilo a ktorým úlohám sa venovali? Čo bolo najťažšie a čo najjednoduchšie? Akú zvolili stratégiu a deľbu práce?  Niektoré fotografie a postrehy stáli za to! A opäť sa potvrdilo, že keď dvaja robia to isté, ich zistenia a skúsenosti sa môžu veľmi odlišovať. A tak boli rôznorodé napríklad aj príbehy o vzniku názvu Červenej studne. Počas spoločných aktivít sa v budúcnosti vyberieme aj do ulíc mesta. Skrývajú množstvo tajomstiev, ktoré čakajú na odhalenie. Veď napokon, Banská Štiavnica je škola sama osebe. Stačí jej vyjsť v ústrety so zvedavou mysľou. Comments are closed.
|
