Susedov je dobré poznať. A občas ich aj navštíviť. Po Česku a Rakúsku sme sa preto vybrali aj na juh za Dunaj. V Maďarsku sme sa cítili dobre, mnohé sme videli, počuli, zažili a veríme, že sa aj naučili. Ale poďme pekne po poriadku. Rovnako, ako počas predchádzajúcich návštev susedných štátov, sme pracovali vo vekovo zmiešaných skupinách na piatich tematicky zameraných stanovištiach, ktorých témy sa časom ustálili nasledovne: geografia, jazyk, matematika, gastronómia a slávne osobnosti. Približne desaťčlenné skupiny žiakov sa tak počas dvoch vyučovacích blokov zoznamovali s Maďarskom z vybraného uhla pohľadu. Keď sa stretneme všetci, spoločne vieme o Maďarsku viac ako veľa! Malí geografi vytvorili veľkú nástennú mapu Maďarska, ktorá zobrazuje viac ako dvadsať vybraných turisticky zaujímavých lokalít. Ešte donedávna sme v Maďarsku okrem Budapešti a Ostrihomu nepoznali takmer nič iné. Teraz už vieme, že Segedín a Debrecín nie sú len časťami názvov obľúbených jedál, ale mestá, ktoré sa oplatí navštíviť. Rovnako, ako v prípade predchádzajúcich štátov, aj tentokrát nám pri pátraní pomohla kreslená mapa z knihy Mapy. Okrem toho sme spoznali polohu a prírodné pomery Maďarska (rovina, kam oko dovidí!). Zamiešané puzzle dvoch miest nám dalo zabrať, napriek tomu nás bavilo zo všetkého najviac. Členovia iných skupín ho k nám prišli cez prestávku riešiť dokonca dobrovoľne. Trochu nás prekvapil štátny znak Maďarska. Mysleli sme si, že dvojkríž na trojvrší je len našim štátnym znakom. A ono je to trochu inak. Svätoštefanská koruna, ktorou sa korunovali uhorskí králi zas okrem štátneho znaku Maďarska zdobí aj vežu na bratislavskej Katedrále sv. Martina. Najviac sme sa potrápili pri domine. Mnohým nám z neho išla až hlava vybuchnúť, také bolo náročné usporiadať všetky pojmy na kartičkách v správnom poradí. Nakoniec sme to však zvládli. Na trpezlivosti a snahe nevzdávať sa aj pri náročných úlohách do budúcna ešte popracujeme. Osobnosti, ktoré dali Maďari svetu v nás najskôr vzbudzovali len malý záujem. Čo tam po nejakých ľuďoch z minulosti a krajiny, ktorej obyvatelia hovoria (pre nás) čudnou rečou? Maďari však toho dali svetu naozaj veľa. Počúvali sme krásnu hudbu od Ferenca Liszta a Bélu Bartóka. Riešili sme, či sa títo dvaja slávni skladatelia a klaviristi mohli vzájomne stretnúť - chcelo to veľa sústredeného počítania. Spoločnými silami sme našli význam slova virtuóz. Pri Lizstovej skladbe Sen lásky niekto z nás správne poznamenal, že toho o láske asi vedel dosť - porozprávali sme sa teda aj o jeho súkromnom živote. Niektoré dievčatá sa snažili prísť na to, prečo Lisztove vzťahy so ženami dlho nevydržali. Architekt a vynálezca Ernö Rubik vymyslel najpredávanejšiu hračku na svete Rubikovu kocku. Pozreli sme si, ako ju skladajú šampióni. Skúsili sme ju skladať sami. Spolužiak Dávid nám ukázal, ako na to. Objavili sme, že kocka je poskladaná z troch druhov menších kociek - stredové (nesú 1 farbu), rohové (3 farby) a stredové hranové (2 farby) - geometria v praxi. S Dávidom prebehla diskusia o stratégii skladania kocky. Všimli sme si, že keď Dávid skladá, vôbec o tom nedokáže hovoriť. Sestry Polgárové nás priviedli do šachového sveta. Niektorí z nás sú celkom skúsení šachisti. Iní sa potrápili s tým, ako sa volá tá vec, na ktorú sa umiestňujú šachové figúrky... Kráľ Štefan I. začal vládnuť v roku 1000! Veľa pozornosti venoval kresťanstvu v krajine - založil kláštory, biskupstvá. Snažili sme sa pochopiť, čo to vlastne zakladal. Pri tomto premýšľaní nám napadli aj takéto otázky: Môže farár pracovať na farme? Môže farmár pracovať na fare?
Ozaj sme si to užili. A dali sme si aj dennú dávku vitamínu C. Niektorí z nás aj niekoľkokrát - vieme však, že nič nehrozí - nadbytočné množstvo sa vylúči močom. Imre Kertész získal za svoje knihy Nobelovu cenu. Rozprávali sme sa najmä o jeho mladosti, o tom, čo prežil v koncentračnom tábore v Osvienčime. Zamýšľali sme sa aj nad otázkou, čo robí prekladateľ kníh - okrem písania pracoval Kertész aj ako prekladateľ. Keď sme si niektorí ráno mysleli, že práca na téme "slávne osobnosti z Maďarska" bude nuda, opak bol pravdou! Bolo to super, len času bolo málo... Ešte pred sto rokmi by sme sa po maďarsky s mnohými dohovorili aj v Banskej Štiavnici. Dnes je to pre nás "záhadný" jazyk, ktorému sa nedá rozumieť. O to ťažšie sa dá naučiť. Napriek tomu sme to aspoň trochu skúsili. V jazykovej dielni sme listovali v maďarských detských knižkách, pozreli si úvodnú časť Miazgovcov v origináli a naučili sa viacero základných slov. Niektorí z nás sa dokonca naučili vypýtať si v maďarčine aj svoju porciu gulášu! Karol sa naučil všetky farby. Miško zas spoznával typické maďarské mená a zistil, že okrem svojich originálnych (Tünde, Béla) používajú Maďari aj rovnaké, ako my na Slovensku. Majú len inú podobu - Ladislav je László, Mikuláš je Miklós, Erzsébet je Alžbeta a pod. Pri matematike sme sa opäť venovali peniazom. V Maďarsku neplatia eurom, preto sme sa "trápili" s forintami. Ich prepočet podľa kurzového lístka si vyžaduje prácu s vysokými číslami :). Ešte predtým sme sa však pristavili pri dejinách peňazí, ktorým predchádzal výmenný obchod. A tak sme obchodovali a vymieňali. Zuzka napríklad získala figúrky mačiek, z ktorých sa tešila ešte aj doma, Marcus vymenil StarWars panáčika za auto, no následnými obchodmi ho získal späť. Porovnával sme ceny tovaru a platy na Slovensku a v Maďarsku. Forinty sme si najskôr zarobili, neskôr zamenili v zmenárni a nakoniec kupovali v simulovaných obchodoch. Služby v Banskej Štiavnici sa môžu v budúcnosti tešiť na skúsených a podkutých obchodníkov, ekonómov, alebo čašníkov, ktorí vám vydajú vždy správne. Aký by to bol výlet do Maďarska bez ochutnávky jeho tradičných chutných jedál, ktoré sú prirodzenou súčasťou aj nášho jedálnička? Gastronomická skupinka si umyla ruky, vysúkala rukávy a v Bakomi sa vôbec prvýkrát krájalo mäso. Do varenia maďarského gulášu sme sa pustili s veľkým entuziazmom. Na začiatok sme sa museli oboznámiť s receptom a pripraviť si všetky potrebné ingrediencie. Neskôr sme si cvičili trpezlivosť pri varení mäsa do mäkka, popri ktorom sme sa naučili maďarskú riekanku ,,Itt vagyok, ragyogok, mint a fekete szurok!" Po uvarení sme ponúkli malú ochutnávku aj spolužiakom z ostatných skupín a bolo očividné, že im chutí. V hrnci neostalo prakticky nič! Veľkou pomocou nám bola Zuzana - mama nášho spolužiaka, ktorá hovorí dobre po maďarsky. Vysvetlila nám, prečo sa guláš volá guláš a ako vznikla tradícia jeho varenia. Pôvodne ho varili pastieri dobytka, ktorí mali okrem hovädzieho mäsa na jeho prípravu len cibuľu - na guláš využívali prevažne mäso strhnutých, alebo ranených zvierat. V tom čase ešte nemali papriku, paradajky a zemiaky, ktoré sú dnes neodmysliteľnou súčasťou gulášu. Do Európy sa dostali až po objavení Ameriky. Maďarsko je nám po množstve zážitkov o niečo bližšie. Tešíme sa, kedy ho navštívime aj naozaj. Nateraz sa tešíme na Ukrajinu, ktorej sa budeme venovať už o dva týždne. Comments are closed.
|
AutoriUčitelia a žiaci Súkromnej ZŠ Bakomi v Banskej Štiavnici. Archív
November 2019
Kategórie
All
|