|
Téma ako stvorená na bádanie. Zistiť, kde aké plesne alebo baktérie žijú, v čom sú podobné a prečo tam vlastne sú. Vytvorte si aj vy svoju mapu plesní! Na začiatok si každý žiak odobral vzorku (výter) z povrchu, ktorý ho zaujal. Podrážka topánky, zrkadlo, kľučka, záchodík od zajaca, mince z peňaženky...  Pri výrobe živnej pôdy sa môžete nechať inšpirovať receptom z tohto videa. Ako názov napovedá, ide o “home made” recept. Potrebujete k nemu agar alebo želatínu (tá ma tendenciu troche vodnatieť, tak sme sa rozhodli pre agar), bujón s nízkym obsahom soli a cukor. V našom prípade sme mali Petriho misky už nachystané, ale variť si vlastné živné médium znie ako dobrá voľba pri dodržiavaní postupnosti krokov, meranie a váženie. Po týždni sme vzorky vytiahli a čo prišlo, bolo obrovské prekvapenie. Najskôr sme skúsili predpokladať, čo sa v nich asi objaví. Čo sme našli nás však úplne dostalo. Naučili sme sa, čo je kolónia, čo spóra, prečo plesne v Petriho miske vyrástli a prečo nie sú rovnaké. Okrem toho sme spoznali čo je agar, čo znamená slovo sterilný, čo sú mikróby a čo spôsobujú. A najmä, prečo je dôležité umývať si ruky.  Tipy a triky pre plesnicov:
 Počas ostatných dvoch blokov biológie sme sa venovali základom ekosystémov a fungovaniu lesa. Vytvorili sme ekologickú sieť lesného ekosystému a snažili sa v nej opísať všetky medzi nami vytvorené vzťahy. Zistili sme, ktoré organizmy, alebo časti ekosystému sa bez seba nezaobídu, ktoré vzájomne spolupracujú a to, že každý malý kus väčšieho celku je dôležitý. Okrem toho sme vyskúšali aj to, čo by sa stalo, ak by niektorý člen z ekosystému (zo siete) vypadol. Ako by to ovplyvnilo (narušilo) vzťahy?  Ďalšou témou, ktorú sme si na biológii vybrali, bolo včelárstvo. Na začiatok sme si pozvali pána včelára, ktorý ochotne a veľmi zaujímavo rozprával o tom, ako žije včelí úľ, čo sa stane s myšou ak vojde do úľa, kam chodí včela zomrieť ako je možné, že trafí do svojho domovského úľa aj keď zaletí 5 km (čo je ako zo Štiavnice do Banskej Belej) a ako vlastne celé priateľstvo včiel a človeka začalo. Dokonca nám dal ochutnať vosk z včelieho plástu. Bola to skvelá prezentácia, ktorú sme počúvali a pýtali sa a pýtali... Ohlasy boli napríklad: “bolo to skvelé, lebo sme učili, aj keď sme sa neučili” alebo “páčilo sa mi, že to bolo také detailné a na všetko vedel odpovedať.”  Keďže téma to bola naozaj zaujímavá, rozhodli sme sa v nej hlbšie bádať. Každý mal možnosť si vybrať z ponuky tém a pracoval na svojom mini-projekte. Napríklad: aká je stavba tela včely a trúda a prečo sú medzi nimi rozdiely.. alebo na aké farby kvetov letia včely v akom ročnom období. Niekto spracoval proces tvorby medu do jednoduchého obrázku, aby bolo jasné, že med nevzniká z peľu ako sme si na začiatku mysleli.  Ďalšou témou boli predátori včely a ktorá časť včelieho tela im najviac chutí. Niekto sa vrhol na zostrojenie časovej osi, ktorá znázorní život včely po dňoch. Téma nervová sústava včely a jej zmysly zaujali viacerých. A keďže je prvý jarný týždeň a včely sa začínajú pomaly prebúdzať a vylietavať, našli sme už prvú kvitnúcu medonosnú chochlačku a kvitnúcu liesku, ktorá je dôležitým zdrojom peľu. Na týchto témach sa učíme, čo je dôležité, keď človek prezentuje pred nejakou skupinou ľudí. Čo funguje, čo robiť a čoho sa vyvarovať, aby naše prezentácie boli zážitok pre všetkých zúčastnených.  Piatakom a šiestakom pribudol do rozvrhu a života nový predmet biológia. Po úvode na tému "Čo je živé" sme si vyskúšali tvorbu vedeckých hypotéz na bádateľské otázky. Následne sme si vybrali tému, ktorej sa chceme na biológia venovať - rybárstvo. Premýšľame, prečo všetky ryby nevyzerajú rovnako a na základe toho odvodzujeme, kde sa aké ryby lovia. Prišli sme aj s ďalšími vlastnými témami a otázkami, ako napr. "čo jedia stromy?", "pohybujú sa rastliny?", "čo je to evolúcia?" 
|
