Zo západu na východ. Tak smerujú naše Bakomácke cesty po susedných štátoch Slovenska. Keď nie skutočné, tak aspoň tie, ktorými sa nechávame unášať počas spoločných aktivít. Dva vyučovacie bloky raz za dva týždne. Stoosemdesiat minút spoznávania a zážitkov. Po Česku, Rakúsku a Maďarsku sme si to tentokrát namierili mimo Európsku úniu. Veľká Ukrajina je pre mnohých Slovákov veľkou neznámou. Sme radi, že sa nám ju podarilo aspoň trochu spoznať. Ako vyzeral náš ukrajinský výlet? Kto číta, ten sa dozvie! S Ukrajinou nás spájajú Karpaty, časť spoločnej histórie, podobný jazyk a tradície. Mnohé iné nás zase odlišuje. Viacerých z nás napríklad prekvapilo, že prechod cez slovensko-ukrajinské hranice nie je vôbec tak jednoduchý, ako je tomu v prípade vstupu do ostatných susedných štátov. Naša spoločná hranica je totiž zároveň aj východnou hranicou Európskej únie a Schengenského priestoru. Ukrajina je v súčasnosti spájaná prevažne s vojnou a chudobou. Vojnový konflikt sa však viaže len na malú časť tejto druhej najväčšej krajiny Európy. Našu geografickú skupinku prekvapili kultúrne a prírodné krásy Ukrajiny. Spoznali sme ich cez množstvo fotografií a prácu s atlasom. Výsledkom nášho snaženia bola veľká nástenná mapa, ktorá môže slúžiť aj ako obrázkový sprievodca. Väčšina z nás o Černobyle a havárii v tamojšej jadrovej elektrárni už počula. Roman a Alex nám ku tragickej udalosti z roku 1986 dokonca podali fundovaný výklad. Všetkým sa nám páčilo spoznávanie Ukrajiny cez Google Earth, niektorí sa odvážili preveriť svoje vedomosti a schopnosti aj v interaktívnom kvíze. A ozaj, viete, prečo je štátna vlajka Ukrajiny zložená z modrého a žltého pruhu? My už áno, je to pochopiteľné a ľahko sa to pamätá! V Ukrajine žije približne osemkrát viac obyvateľov ako na Slovensku. Nečudo, že tak ľudnatá krajina mala aj v minulosti množstvo významných rodákov. Zistili sme, že medzi nimi boli aj tvoriví inžinieri. Vymysleli napríklad model prvej električky, zdokonaľovali konštrukciu helikoptéry a vytvorili prvý typ, ktorý sa vyrábal vo veľkom. Zoznámili sme sa so spomínanými modelmi a porovnali ich so súčasnými (modernými) dopravnými prostriedkami. Bola to celkom zábava! Našli sme spolu približne desať spôsobov využitia helikoptéry. Ukrajinskí inžinieri, konštruktéri a fyzici prispeli tiež k tomu, aby sa lietalo do vesmíru a bolo možné sa odtiaľ bezpečne vrátiť. Pomocou reakcie octu so sódou bikarbónou sme vystrelili raketu aj my. Bola z plastovej fľaše a nedosiahla príliš vysoko, ale letela. A to je niečo! Zážitok nás vystrelil na orbit radosti a nadšenia. Úspechu predchádzalo niekoľko márnych pokusov a trápenie s priebehom experimentu. Nevzdali sme sa a nakoniec to vyšlo. Aj vďaka tomu si dokážeme lepšie predstaviť, aké náročné chvíle neúspechov a sklamaní museli prežívať skutoční konštruktéri. Tiež sme zistili, že záleží na každom detaile - v našom prípade to bol typ uzáveru fľaše (rakety). Povedali sme si trochu aj o pravoslávnej cirkvi na Ukrajine. Zistili sme, že kostoly, kňazi, náboženské maľby a hudba sú iné, ako tie naše. Vedeli ste, že ukrajinskí maliari priliepali plátky zlata na ikony cesnakom? Rozprávali sme sa o hrdých nebojácnych slobodomyseľných kozákoch. Riadili sa podľa vlastnej ústavy, ktorú napísali o sedemdesiat rokov skôr ako Američania. Bola to prvá ústava na svete! Na obraze Iliju Repina píšu kozáci list tureckému sultánovi - dobre sme si ho poobzerali. Nevyhli sme sa ani havárii jadrovej elektrárne v Černobyli. Pre mnohých to bola jediná doterajšia informácia súvisiaca s Ukrajinou. Spoločne sme uvažovali o vplyve rádioaktivity na živé organizmy. Rozprávali sme sa o spotrebe elektriny. Ako by sa dala vyrábať bezpečnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu? Pozreli sme si fenomenálne skoky Sergeja Bubku. V skoku o žrdi prekonal výšku 6 metrov ako prvý v histórii. V škole máme veľmi vysoké stropy, on dokázal skákať ešte vyššie. Objavili sme, čo sú to pysanky. Nepíše sa do nich, nie sú to ani perá. Sú to ukrajinské veľkonočné vajíčka zdobené voskom a máčané vo farbách. Tradičné ľudové vzory pysaniek sú ozaj nádherné. Zdobenie sme si stihli vyskúšať aj prakticky. Veľmi nás to bavilo. Pridali sa k nám dokonca aj členovia iných pracovných skupín. Našej pozornosti neušli ani ukrajinské hrivny a kopejky. Pýtate sa, čo to je? No predsa ukrajinská mena. Ešte predtým, ako sme ju spoznali, zisťovali sme pôvod a dejiny peňazí. Pristavili sme sa pri ich výrobe a ochranných prvkoch. Každý z nás si mohol vlastnými očami a hmatom vyskúšať svoju schopnosť rozoznať pravú bankovku od falošnej. Podarilo sa nám vyrobiť aj množstvo vlastných platidiel s niekoľkými ochrannými prvkami proti sfalšovaniu. Šípy, luky, kuše, kože, hrnce, žito, meče a mnoho iných surovín sme sa snažili čo najvýhodnejšie vymeniť tak, aby boli obe strany (predávajúci aj kupujúci) spokojné a aby sa hodnota vymieňaného tovaru čo najviac rovnala. Na záver nás trochu potrápil kurz ukrajinskej hrivny a výmena za eurá. Akonáhle sme však tomu "prišli na kĺb", išlo nám to pekne od ruky. Vedeli ste napríklad, že keď zarábate 5000 hrivien mesačne, nemusí to byť až také terno, ako to na prvý pohľad vyzerá? Jazyková skupina sa oboznamovala s ukrajinčinou. Ukážky slov a základných fráz nás prekvapili, nečakali sme, že sa budú slovenčine až tak podobať. Najväčším rozdielom je písmo. Kým my používame latinku, naši východní susedia (rovnako ako Rusi, Srbi a ďalší) píšu cyrilikou. Pokúsili sme sa naučiť aspoň niekoľko písmen. Ako to už máme vo zvyku, vypočuli sme si štátnu hymnu a pozreli pôvodnú ukrajinskú rozprávku. Príbeh o psovi sa nám páčil. Janka čítala z rozprávkovej knižky a my sme pozorne počúvali. Odhadnúť dej rozprávky čítanej v cudzom jazyku nie je jednoduché, ale sčasti sme to zvládli. Niektorí z nás sa v ukrajinčine naučili farby a číslovky, ďalší sa venovali ukrajinským tradíciám a zvykom - najmä veľkonočným. Výstupom nášho snaženia bol veľký obrázkový (prekladový) slovník, ktorý sme vytvorili pomocou práce s webstránkou Goetheho inštitútu. Ukrajina nám skutočne chutila. A to doslova! Presvedčili sme sa o tom aj počas ochutnávky tradičného ukrajinského boršču, ktorí pripravili naši malí kuchári. Neverili sme, že také výborné jedlo sa dá pripraviť zo surovín ako cvikla, zemiaky alebo kapusta. Výnimočne sa nám vydaril aj vlastný domáci chlebík. Jeho vôňa bola omamná. Nabudúce cestujeme už naposledy. Našou zastávkou bude Poľsko. Comments are closed.
|
AutoriUčitelia a žiaci Súkromnej ZŠ Bakomi v Banskej Štiavnici. Archív
November 2019
Kategórie
All
|